Správy z Európskej komisie

Boli zaregistrované tri nové európske iniciatívy občanov

Európska komisia dnes rozhodla, že zaregistruje tieto 3 nové európske iniciatívy občanov:

Cena uhlíka na boj proti zmene klímy - organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby „predložila návrh právnych predpisov EÚ s cieľom odrádzať od spotreby fosílnych palív, podporovať šetrenie energie a využívanie obnoviteľných zdrojov na boj proti globálnemu otepľovaniu a obmedzenie zvyšovania teploty na 1,5 °C“. Cieľom iniciatívy je zaviesť minimálnu cenu emisií CO2, zrušiť súčasný systém bezodplatných kvót pre znečisťovateľov životného prostredia v EÚ, zaviesť mechanizmus kompenzácie na hraniciach a zároveň vyčleniť príjmy plynúce z ceny emisií oxidu uhličitého „na účely európskych politík, ktoré podporujú šetrenie energie a využívanie obnoviteľných zdrojov, a na zníženie zdanenia nižších príjmov“. Iniciatíva bude zaregistrovaná 22. 7. 2019.

Pestujeme vedecký pokrok: na plodinách záleží! - organizátori iniciatívy uvádzajú, že smernica 2001/18/ES o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) je „zastaraná“ a žiadajú o prehodnotenie jej ustanovení o nových technikách šľachtenia rastlín s cieľom zjednodušiť „proces schvaľovania v prípade výrobkov získaných prostredníctvom nových techník šľachtenia rastlín“. Iniciatíva bude zaregistrovaná 25.7.2019.

Skoncujme s érou plastov v Európe - organizátori tejto iniciatívy „vyzývajú Európsku komisiu, aby zrevidovala smernicu o vplyve určitých plastov na životné prostredie s cieľom zakázať v Európe všetky jednorazové plasty“. Cieľom iniciatívy je zakázať používanie „všetkých plastových obalov a fliaš do roku 2027 tak, aby sa mohli zaviesť konkrétne opatrenia s cieľom dodržania limitov našich zdrojov“. Iniciatíva bude zaregistrovaná 26. 7. 2019.

Komisia zároveň určila, že navrhovanú európsku iniciatívu občanov s názvom „Právo EÚ, práva menšín a demokratizácia španielskych inštitúcií“ nemôže zaregistrovať, pretože neobsahuje výzvu pre Komisiu, aby predložila návrh právneho aktu. V tejto fáze procesu Komisia neanalyzovala podstatu iniciatív, ale iba ich právnu prípustnosť. Ak sa v priebehu roka podarí získať pre niektorú z 3 zaregistrovaných iniciatív 1 milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich najmenej zo 7 členských štátov, Komisia vykoná analýzu iniciatívy a vyjadrí sa k nej. Môže sa rozhodnúť, či sa bude žiadosťou zaoberať alebo nie, pričom v oboch prípadoch to bude musieť odôvodniť.

Tlačová správa EK.

Tlačová správa EK, 4.7.2019,

DiscoverEU: dodatočných 20 000 cestovných poukazov pre 18-ročných cestovateľov, ktorí chcú objavovať Európu

Európska komisia dnes otvára novú výzvu na podanie žiadostí o cestovné poukazy iniciatívy DiscoverEU. Všetci mladí ľudia vo veku 18 rokov v EÚ sa môžu do 16. mája 2019 prihlásiť a uchádzať sa o príležitosť v období od 1. augusta 2019 do 31. januára 2020 objavovať Európu.

Toto nové kolo nasleduje po veľmi úspešnom prvom roku iniciatívy, ktorá mladým ľuďom umožnila objavovať kultúrnu rozmanitosť a spoločné hodnoty v Európe. Zámerom Európskej komisie v tomto druhom roku je rozšíriť vzdelávací rozmer projektu. Účastníkom poskytne informácie a tipy, kam cestovať a čo navštíviť v Európe. V prípade záujmu im zabezpečí aj cestovný denník, aby mohli svoje skúsenosti zaznamenať a zamyslieť sa nad nimi. Rovnako budú na cestách mať možnosť zapojiť sa do podujatí zameraných na budovanie komunít.

Uchádzači musia byť narodení medzi 2. júlom 2000 (vrátane) a 1. júlom 2001 (vrátane) a pripravení podniknúť maximálne 30-dňovú cestu od 1. augusta 2019 do 31. januára 2020. Záujemcovia sa môžu prihlásiť prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Žiadosti posúdi hodnotiaca komisia, ktorá vyberie úspešných uchádzačov. O výsledkoch výberového konania budú uchádzači informovaní v júni 2019.

Úspešní uchádzači budú môcť cestovať individuálne alebo v najviac 5-člennej skupine. Pravidlom je cestovanie železničnou dopravou. Aby však nič nebránilo voľnému pohybu po celom kontinente, cestovatelia budú môcť využívať aj alternatívne spôsoby dopravy, ako sú autobusy alebo trajekty či (vo výnimočných prípadoch) aj letecká doprava.

Tlačová správa Európskej Komisie v SR, 2.5.2019

15 rokov Slovenska v Európskej únii

1. mája 2019 oslávi Slovensko 15. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Práve 1. mája 2004 sa Slovenská republika, spolu s ďalšími deviatimi krajinami, stala súčasťou spoločenstva, v ktorom od jeho vytvorenia vládne najdlhšie obdobie mieru v Európe. Slovensko sa stalo rovnocenným partnerom krajín, ktoré dnes spolu s ním tvoria najväčšiu obchodnú veľmoc na svete a zdieľajú spoločné hodnoty, akými sú sloboda, demokracia, či solidarita.

„Za tých 15 rokov sa Európska únia postupne stala pevnou súčasťou životov nás všetkých. Pozitívne prínosy členstva určite pocítil na vlastnej koži každý z nás, možno bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Čítate na potravinových obaloch zloženie? Reklamujete chybný tovar v dvojročnej záruke? voláte z dovolenky blízkym bez strachu z horibilných účtov? Neplatíte za bankové prevody? Študovali ste na Erasme vy alebo vaše deti, vnúčatá?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, tak máte minimálne jednu skúsenosť s prínosom členstva v EÚ.  Pritom sme vymenovali len zlomok z nich. Členstvo v Európskej únii je pre Slovensko veľkým úspechom, a verím, že všetci jeho občania si výhody tohto úspechu budú naplno využívať ešte mnoho ďalších rokov”, uviedol Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

 

Únia v rámci svojej politiky súdržnosti a od roku 2014 aj v rámci Investičného plánu pre Európu – tzv. Junckerovho plánu, investovala nemalé finančné prostriedky, aby nové členské štáty mohli v raste a príjmoch dosiahnuť priemer EÚ. Tieto investície mali v praxi mimoriadne pozitívny dopad, a to nielen vďaka finančnej podpore EÚ, ale aj snahe samotných členských štátov.

Štrukturálne financovanie z EÚ predstavuje 60 % všetkých verejných investícií na Slovensku.

 

Členstvo v číslach:

29,5 mld. eur – investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov na Slovensku v rokoch 2004 – 2020
1,2 mld. eur  - dodatočné investície pre Slovensko z  Junckerovho plánu (od roku 2014)
Rast: HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástol v období rokov 2003 až 2017 o 94 %, čo znamená, že sa životná úroveň v tomto období takmer zdvojnásobila
EÚ investuje v rámci štrukturálneho financovania 2 830 eur na obyvateľa Slovenska
od roku 2014 bolo na Slovensku z európskych štrukturálnych a investičných fondov a z Junckerovho plánu podporených 25 988 malých a stredných podnikov

 

2 248 km obnovených cestných komunikácií
podpora 949 výskumných projektov a projektov podnikového výskumu
157 000 ľudí s prístupom ku kvalitnejším vodným a kanalizačným sieťam

Nie je to len o peniazoch - čo všetko máme vďaka členstvu v EÚ:

Dvere dokorán -  vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady.

Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku - Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Už nás nerozdeľujú hranice, ale spájajú spoločné záujmy, priateľstvá a hodnoty. Na prácu v Únii už nepotrebujeme pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.

 

Spoločná mena, hmatateľný symbol - Už osem rokov platíme spoločnou európskou menou euro, ktoré nám prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie a nižšiu infláciu. Tú má Slovensko v súčasnosti jednu z najnižších v celej EÚ. Vďaka euru je pre Slovákov jednoduchšie cestovať a platiť za tovary a služby vo väčšine členských štátov EÚ. Veľké výhody prinieslo euro aj podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Väčšina zahraničného obchodu Slovenska sa realizuje práve s krajinami eurozóny. Euro prinieslo Slovensku konkurenčnú výhodu aj v porovnaní s ostatnými krajinami V4. Aj podľa prieskumov je práve spoločná mena pre ľudí hmatateľným symbolom európskej identity a zjednotenej Európy.

 

S Erasmom do sveta - Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využilo viac ako 40 000 slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za 30 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Ďalšie možnosti sú aj pre učiteľov a podnikateľov. Celkovo už program Erasmus využilo viac ako 108 tisíc Slovákov. Veľké možnosti na zapojenie sa do európskej spolupráce majú aj slovenské vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky. Spoluprácu miest a regiónov podporuje program Európa pre občanov a pre umelcov a média otvára väčšie možnosti program Kreatívna Európa.

 

Viac výrobkov, lepšie ceny - Slovensko je súčasťou jednotného trhu, ktorý nám umožňuje bezproblémový export našich výrobkov. Ten sa od nášho vstupu do EÚ strojnásobil a v súčasnosti tvorí jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky, pričom približne 85% slovenského exportu ide práve na európske trhy. Vstup do EÚ Slovensku tiež pomohol prilákať zahraničné investície. Takmer 90% priamych zahraničných investícii pochádza z krajín EÚ. Zahraničné firmy priniesli so sebou aj špičkové technológie, ktoré nám pomohli podstatne zvýšiť produktivitu práce.

 

Riešenie dvojakej kvality tovaru - Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré jasne určujú,  že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.

 

Spotrebiteľ je viac chránený - V EÚ sú lepšie chránené naše spotrebiteľské práva. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Lepšie sú chránené aj úspory Európanov. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšia  bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.

 

Zmenili sme sa a máme väčší vplyv - Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Získali sme aj viac stability a bezpečnosti. Slovensko sa ako plnoprávny partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Aj kvôli vstupu do EÚ prijalo Slovensko zásadné politické, ekonomické, sociálne a administratívne reformy, ktoré krajinu zmodernizovali a prispeli k jej rastu. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.

 

Najväčší hospodársky rozmach v histórii Slovenska - Slovensko zaznamenalo najväčší hospodársky rozmach práve po vstupe do EÚ. Patríme medzi najrýchlejšie rastúce krajiny v Únii a dobiehame tie vyspelejšie. V roku 2004, teda v čase nášho vstupu do EÚ, bol hrubý domáci produkt na obyvateľa na úrovni 57% priemeru EÚ a v roku 2016 už bol na úrovni 77% európskeho priemeru. Európska podpora nám pomáha zvyšovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Rastie aj životná úroveň obyvateľov a podstatne sa zvýšili aj mzdy. Čo je ešte dôležitejšie – platy u nás rástli rýchlejšie ako ceny, dnes si tak môžeme kúpiť z nášho platu viac tovarov a služieb ako pred vstupom do EÚ.

 

Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa aj kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu. Vďaka rôznym opatreniam sa zvýšila aj bezpečnosť pri cestovaní. Slovensku pomáhajú aj prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách ako bola víchrica v Tatrách v roku 2004 či záplavy v roku 2010. Rozsiahlym škodám bránia aj projekty spolufinancované z EÚ ako napríklad protipovodňový systém v Bratislave.

 

O nás s nami - Vstup do EÚ nám priniesol aj ďalšiu identitu.  Okrem toho, že sme Slováci sme aj Európania a to nám garantuje nové práva a dáva nové možnosti. Môžeme aktívne vstupovať do tvorby európskych politík, či už účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vyjadrením svojho názoru v rôznych konzultáciách alebo zapojením sa do Európskej občianskej iniciatívy. Slováci môžu vo svete využívať konzulárnu ochranu iných štátov EÚ, čo znamená, že ak idete do krajín, kde Slovensko nemá diplomatické zastúpenie, napríklad na Nový Zéland, či do Saudskej Arábie, môžete sa kedykoľvek obrátiť na zastupiteľstvá iných členských krajín EÚ.

 

 

 

Konkrétne dopady investícií z fondov EÚ:

 

V období 2007 – 2013 Slovensko vyčerpalo z Európskych štrukturálnych fondov finančné prostriedky vo výške 11,25 miliardy EUR. Medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania EÚ fondov.

155 km diaľnic a rýchlostných ciest,
644 km zmodernizovaných ciest I. triedy,
1210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy,
zmodernizovaných 80 km železníc,
67 nových vlakov,
45 nových  električiek v Bratislave a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu,
120 moderných nízko podlažných trolejbusov
33 nových električiek v Košiciach, obnovené električkové trate, nové trolejbusy a prímestské vlaky, 
zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa  80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti,
podporila sa rekonštrukcia 638 sídel a verejných priestranstiev,
vznikli desaťtisíce nových pracovných miest, 
postavilo sa 24 priemyselných parkov,
priamo bolo podporených vyše 2800 projektov malých a stredných podnikov,
podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom  univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier, vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd,
vybudovalo sa 1673 km kanalizačnej infraštruktúry,
zmodernizovaných vyše 800 škôl,
bolo vytvorených 2 767 vzdelávacích programov,
podporených  2 737 školiacich kurzov pre pedagogických zamestnancov,
uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach,
zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.

Do konca roku 2023 sa v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EU
vo výške 15,5 mld. EUR plánujú dosiahnuť nasledovné výstupy a podporiť nasledovné hlavné aktivity z jednotlivých operačných programov:

Integrovaná infraštruktúra:

111 km zrekonštruovaných železničných tratí
104 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest
32 km novovybudovaných ciest
27 km zmodernizovaných električkových tratí
zmodernizovaný verejný prístav v Bratislave
78 nových vozidiel MHD a vybudovanie ôsmich (8) terminálov osobnej dopravy
pokrytie všetkých domácností širokopásmovým pripojením s rýchlosťou minimálne 30 Mbit/s

Integrovaný regionálny operačný program:

145 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest
14 km novovybudovaných ciest
viac ako 37 tis. domácností so zlepšenom energetickou triedou
108 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave
146 nových úsekov cyklistických komunikácií
10 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc
Podpora transformácie zariadení sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti
8 vybudovaných kreatívnych centier
Modernizácia a rozširovanie kapacít budov materských škôl

Efektívna verejná správa:

zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva
investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach

Životné prostredie:

Zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd (205 tis.)
Zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (21,5 tis. t)
Zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (330 tis. t)
Zvýšený počet obyvateľov využívajúcich opatrenia protipovodňovej ochrany (12,7 tis.)
Zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (575MW)
125 ha rekultivovanej pôdy (upravenej alebo regenerovanej kontaminovanej alebo zdevastovanej pôdy, ktorá sa stala vhodnou pre ekonomické aktivity)
Zavedenie 2 systémov včasného varovania
Vytvorenie 4 špecializovaných záchranných modulov

Ľudské zdroje:

41 000 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti
24 500 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií
16 000 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania
Podpora zamestnanosti mladých
Podpora integrácie marginalizovaných rómskych komunít
41 000 obyvateľov využívajúcich zlepšené formy bývania
44 000 obyvateľov so zlepšenou dodávkou pitnej vody

Výskum a inovácie:

170 podporených výskumných inštitúcií
3 200 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre MSP
1 030 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre rozvoj MSP
1 160 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu

Rozvoj vidieka:

reštrukturalizácia alebo modernizácia 1 850 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania/investície v prospech mladých poľnohospodárov
500 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat
255 ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy na podporu efektívnosti prírodných zdrojov a klímy
399 tis. ha poľnohospodárskej pôdy s  podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy
1 240 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami
565 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach
Viac ako 90 podporených miestnych akčných skupín

Tlačová správa 1.5.2019, Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Medzinárodný deň žien 2019: rovnosti je viac, ale zmena je pomalá

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vydala Komisia svoju tohtoročnú správu o rovnosti medzi ženami a mužmi v EÚ. Dobrou správou je, že Európa napreduje; na druhej strane zmenu treba urýchliť.

V dnešnej správe sa ukazuje, že hoci sa v rodovej rovnosti dosiahol určitý pokrok, ženy sa aj naďalej v mnohých oblastiach stretávajú s nerovnosťou:

v roku 2017 dosiahla zamestnanosť žien v EÚ rekordných 66,4 %, ale situácia je v každom členskom štáte iná. Minulý rok dostalo v rámci európskeho semestra 8 členských štátov odporúčanie, aby zvýšili účasť žien na trhu práce (Rakúsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Taliansko, Poľsko a Slovensko)
ženy majú v priemere o 16 % nižšie platy ako muži, takže ich viac ohrozuje chudoba. To sa premieta do rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, ktorý v roku 2017 dosiahol 35,7 %
ženy stále zďaleka nie sú dostatočne zastúpené v parlamentoch a vo vládach (v EÚ stoja ženy na čele len 6 z 28 národných parlamentov a 7 z 10 poslancov národných parlamentov v EÚ sú muži. Zastúpenie žien v ministerských funkciách sa dostalo na 30,5 %
v podnikateľskom svete je naďalej realitou tzv. sklenený strop, vo veľkých kótovaných spoločnostiach v EÚ zastávajú ženy len 6,3 % najvyšších výkonných pozícií

Podľa nedávnej dohody na smernici o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom budú mať otcovia po narodení dieťaťa nárok na minimálny európsky štandard 10-dňovej platenej otcovskej dovolenky s príspevkom na úrovni nemocenských dávok. Posilní sa súčasné právo na 4 mesiace rodičovskej dovolenky, z ktorých budú 2 mesiace medzi rodičmi neprenosné. Výšku príspevku za tieto 2 mesiace stanovia členské štáty. Smernica obsahuje aj ustanovenia o novom európskom nároku každého opatrovateľa na 5 dní opatrovateľskej dovolenky ročne.

V novembri 2018 bolo zo 749 poslancov Európskeho parlamentu (EP) 36,4 % žien, čo je oproti najvyššej úrovni z roku 2016 mierny pokles. Vytrvalé úsilie Európskej komisie dosiahnuť do roku 2019 40-percentné zastúpenie žien vo svojom strednom a vyššom manažmente však prináša výsledky. Podiel žien vo vedúcich pozíciách dosiahol na všetkých úrovniach 39 %. Činnosť Komisie v oblasti politiky rodovej rovnosti je založená na dokumente „Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019“.

Ako sú na tom ženy vo vedúcich pozíciách?

Dnes zverejnil Eurostat aktuálne  štatistiky týkajúce sa zastúpenia žien na rôznych úrovniach riadenia. Najviac žien v manažérskych pozíciách má Lotyšsko (56%), je to jediný členský štát, kde sú ženy v tejto kategórii vo väčšine. So 49% manažérok nasledujú Bulharsko a Estónsko, Poľsko  a Slovinsko majú 47% manažérok. Na Slovensku je to 40%, čo je ešte stále viac ako priemer EÚ (36%). Na opačnom konci rebríčka sú Luxembursko (15%), Cyprus (23%), Česko, Dánsko, Taliansko a Holandsko – 29%. Ďalšie zaujímavé  čísla nájdete v priloženom prieskume.

Tlačová správa 8.3.2019, Ingrid Ludviková, Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Slovenská víťazka európskej prekladateľskej súťaže pre mladých - Sofia Gregorová zo Súkromného gymnázia v Lučenci

Európska komisia dnes oznámila mená autorov najlepších 28 prekladov textov venovaných téme Európskeho roka kultúrneho dedičstva v rámci súťaže Juvenes Translatores (z latinčiny „mladí prekladatelia“), ktorú organizuje každý rok pre žiakov stredných škôl. Prekladatelia Európskej komisie zapojení do organizácie súťaže ich vybrali z 3 252 účastníkov zo 751 európskych škôl, ktoré sa tento rok zapojili do súťaže. Za Slovensko súťažilo celkovo 13 škôl a 58 žiakov.

Najlepší mladí prekladatelia z 28 členských krajín EÚ si v apríli pôjdu do Bruselu prevziať cenu a stretnú sa s profesionálnymi prekladateľmi pracujúcimi pre Európsku komisiu.

Zoznam 28 víťazov a ich prekladov: https://bit.ly/2DRyY9j

 

Tlačová správa 4.2.2019, Ingrid Ludviková, Zastúpenie Európskej Komisie v SR

Odporúčame